Podporuje vylučovanie solí kyseliny močovej a chloridov z organizmu. Kozonoha hostcová – bršlica patrí k pôvodným druhom kveteny Česka a Slovenska. Vyskytuje sa však hojne po celej Európe (okrem Stredomoria). Je rozšírená v stredných a zároveň vlhkých polohách. Jej veľký výskyt je vo Veľkej Británii a na západe až po Uralské pohoria. Množí sa doslova expresným tempom, a to ako v záhradách, tak predovšetkým na lúkach vo voľnej prírode.
Kozonoha hostcová - Bršlica
- bylinka z čarovnej bylinkovej záhrady
- zabudnutá liečivka na dnu a reumu – podporuje vylučovanie solí kyseliny močovej a chloridov z organizmu
- odkysľuje, detoxikuje po zime
- základná bylinka v → Bršlica sirupe ← a → Bršlica kvapkách ←
Prečo kozonoha?
Aegopodium podagraria je odvodené z gréckeho aigos – koza, apodos – noha. Listy skutočne pripomínajú svojim tvarom odtlačok kozieho kopýtka. Podagra je starý názov pre dnu, chorobu, ktorá v starobe zbaví veľa ľudí možnosti pohybu. Mnísi preto kozonohu pestovali v kláštorných záhradách. Podagraria znamená liečiaci dnu. Jeden z mnohých slovenských ľudových názvov znie podagrová bylinka.
Kde rastie a kedy ju zbierať?
Bršlica – Kozonoha hostcová (latinsky Aegopodium podagraria) po česky bršlice – kozí noha patrí do čeľade mrkvovité, je vysoká 50-100 cm, kvitne v máji-septembri. Je to trváca bylina. Dlhé podzemné odnože, hladkoplodá, lodyha hranatá, listy raz až dvakrát trojpočetné, stonkové lístky striedavé, s nafúknutou listovou pošvou. Kvety biele, v zložených okolíkoch, bez zákrovných listov. Plod pozdĺžny vajcovitý, hladký, rebrovité zvrásnená nažka.
Kozonoha je prastará liečivka, z ktorej sa na liečebné účely využíva podzemok. Jej obsahové zloženie je pomerne málo známe, uvádzajú sa silice, horčiny, triesloviny, organické kyseliny, tanín, prchavý olej, mastný olej a chemicky nejasný aegopodin.
Liečivé využitie kozonohy – nielen pre odkyslenie tela
Ako jarná bylinka obsahuje veľké množstvo vitamínu C, karotenoidov a cenných minerálov, ako železa a mangánu. Podporuje látkovú výmenu (metabolizmus) aj uvoľňovanie kyslých usadenín a ich vylučovanie z tela – vedie k odkysleniu organizmu. Blahodarne pôsobí na pohyblivosť kĺbov a ich regeneráciu po dlhej zime. Kozonoha – bršlica je vynikajúci prostriedok pre liečbu bolestí končatín. Pomáha pri reume, dne alebo po poranení v oblasti väzov. Typická je aj močopudnými účinkami – detoxikuje organizmus. Okrem iného sa používa aj pri hemoroidoch alebo kŕčových žilách či na hnisajúce rany.
Z koreňov, ktoré vytrháte na záhrade, môžete uvariť čaj, ktorý pôsobí močopudne.
Má aj vonkajšie použitie: ak vás bolia nohy (dolné končatiny), pripravte si kúpeľ z koreňov kozonohy – bršlice – 100 g čerstvých koreňov povarte v 2 litroch vody a nechajte odstáť 15 minút. Potom nálev vlejte do nádoby na kúpeľ nôh a pridajte toľko vody, aby vám teplota bola príjemná.
Kozonoha hostcová pomáha pri dne – je výrazne močopudná, podporuje zvýšené vylučovanie solí kyseliny močovej a chloridov. Preto je vhodnou prímesou v diuretických, protireumatických a krv čistiacich čajoch a v zmesiach proti dne. Má aj slabé spazmolytické účinky, tlmí kŕče v bruchu a harmonizuje črevnú činnosť. Využívala sa aj na liečbu opuchov a vodnateľnosti.
Kozonoha hostcová obsahuje veľké množstvo bielkovín.
Účinky rastliny:
- podporuje vylučovanie solí kyseliny močovej a chloridov pri dne – podagre
- odkyslenie organizmu (po zime)
- podpora metabolizmu (látkovej výmeny)
- pomáha od bolesti kĺbov – reuma, reumatoidná artritída
- bolesti nôh
- zadržiavanie vody v tele – močopudný účinok – pomáha proti opuchom
- je prospešná pri močových kameňoch
- uvoľňuje kŕče
- zdroj vitamínu C
- zvonka podporuje hojenie rán
- uľavuje od hemoroidov
Ako kozia noha do zabudnutia upadla…
Kozia noha sa pre svoje blahodarné účinky kedysi cielene pestovala v kláštorných záhradách. Listy sa využívali na šalát, mladé stonky jedli ľudia surové a korene využívali ako zeleninu do polievky. A potom sa na ňu akosi zabudlo.
Skvelé na kozonohe je, že naozaj výborne chutí a pripomína niečo medzi zelerom, mrkvou a petržlenom. Takisto má typickú korenistú arómu, takže vám vie výborne poslúžiť ako dochucovadlo polievok a šalátov. Obsahuje množstvo vitamínov, minerálov a liečivých látok. Vďaka nim podporuje metabolizmus a látkovú výmenu a zároveň má močopudný účinok.
Kozonoha – bršlica je bio, je zdravá a zo záhrady si ju natrháte zadarmo. Môžete si vyrobiť nálev z kozonohy a užívať ho pri reume alebo ťažkostiach s močovými cestami. Čerstvé listy sa takisto používajú ako obklad pri bolesti dolných končatín, ale pokojne nimi môžete nahradiť aj špenát a pripraviť skvelý prívarok.
RECEPTY
- Odvodnenie: Je vhodná pre odvodnenie organizmu. Kozonoha hostcová funguje ako diuretikum. Preto radšej pozor na jej užívanie v tehotenstve a pri dojčení.
- Dna, podagra: Pomáha pri dne a podagre. Je účinná pri podpornej liečbe reumatizmu. Používajte čerstvú rastlinu. Na vonkajšie použitie – obklady z odvaru – možno používať aj kozonohu – bršlicu, ktorá sa zaleje vriacou vodou, rozmixuje na hustú kašu a potom sa ešte veľa teplá prikladá ako obklad na boľavé kĺby – je to výborný recept na úľavu od bolestí pri opuchoch, zápale kĺbov a záchvate dny!
- Odkyslenie organizmu: Kozonoha odkysľuje organizmus. Pre tento účel sa odporúča užívať predovšetkým po zime v rámci jarnej detoxikačnej kúry.
- Pripravte si pesto z kozohnohy – bršlice! Nazbierajte si mladé lístky, teraz na jar (v apríli – v máji). Na pesto budete potrebovať asi dve až tri prepláchnuté hrste lístkov z kozonohy. Rozmixujte ich spolu s olúpanými mandľami, pridajte asi deci a pol oleja (odporúčame avokádový alebo bodliakový), štipku soli a poriadne rozmixujte do krémovej konzistencie. Môžete pridať aj trochu parmezánu, ale nemusíte. Takéto pesto z kozej nohy je vynikajúce s čerstvým pečivom, ale aj v šaláte či na cestovinách.
